Romana

Ďakujem za možnosť napísať svoj príbeh. Predvčerom som porodila svoju mrtvú dcérku.Bola som prvý krát těhotná. Mám 37 rokov.A celých 15 rokov sme sa s manželom snažili o dieťa. Bohužial to nevyšlo. Niekoľko krát som podstúpila umelé oplodnenie a teraz nakoniec s darovanými vajíčkami. Obrovská radosť po dlhých rokoch čakania netrvala ani 5 mesiacov. Problém začal okolo 12 týždńa,keď mi vyšla jedna z hodnot skriningu v I trimestri nižšia. Ultrazvuk bol bez patologie a mne bola navrhnutá amniocentéza. Dlho predlho som študovala na internete a hĹadala informácie či podstúpiť toto invazívne vyšetrenie. Nakoniec i na popud okolia,že sa vlastne nemože nič stať a budem kľudnejšia som na amnio išla. Začiatkom 15 týžďňa som podstupila AMC,výkon bezbolestný,výsledky za 24 hod.v poriadku. Kompletné výsledky boli doručené poštou asi za 3 týždne. No na ďalšej kontrole u svojho gynekologa za mesiac už moja dcérka bola bez pohybu a srdiečka. Bolo zistené,že dcéra zomrela v 15 týždni,takže v deň amniocentézy! Takže som ju nosila asi 4týždne mrtvu. Neviem či ešte niekedy otehotniem. Bola to asi posledná naša šanca.Je veľmi ťažké písať tieto riadky, ale keď pomožem aspoň jednej maminke, pomože mi to. Prosím premýšľajte, počkajte do 20týžďna na morf.ultrazvuk a nehovorte si, že vám s to nemože stať. Som prázdna a stále nevyplakaná. Len manžel veĺmi pomáha. Je svet spravodlivý? Dokážem sa niekedy vyrovnať s myšlienkou,že som zhatila jedinu možnosť mať dieťa, dcéru ktoru sme si tak velmi priali.